Vo svojej voľnej tvorbe rada experimentuje a neustále hľadá nové horizonty pre vyjadrenie sa, či už v maľbe, sochárskom reliéfe alebo sochárskom objekte.

Akademická maliarka Veronika Gabčová Lučeničová je slovenská výtvarná umelkyňa, reštaurátorka a pedagogička. Vo svojej voľnej tvorbe rada experimentuje a neustále hľadá nové horizonty pre vyjadrenie sa, či už v maľbe, sochárskom reliéfe alebo sochárskom objekte. Dokáže pri tom veľmi dobre využívať rôzne techniky a materiály. Prepája viaceré výtvarné médiá. Prechádza od maľovaných obrazov, k zjednodušeným kresbám, cez reliéfne asambláže k priestorovým, hravým objektom, od malých, komorných diel k pôsobivým, rozmerným realizáciám v architektúre.

Hľadá vzťahy detailu a celku.

Napriek všetkému, je ale pre ňu dominantnou expresívna maliarska tvorba. V nej dokáže obsiahnuť aj veľkorozmerné plátna, či už ako solitéry, diptychy alebo triptychy. Skúma základné, dokonalé, jednoduché pratvary – štvorec, kruh. Hľadá vzťahy detailu a celku. Charakteristická je pritom výrazná, svieža farebnosť. V abstraktných štruktúrach vibrujú línie, niekedy čisto intuitívne, zdanlivo náhodne „nahodené“, inokedy s konkrétnymi figurálnymi prvkami. Silne emotívne, zvlnené krivky ženských tiel nás priam vťahujú do obrazov, ako do roztvorenej náruče, rozochvené ženské emócie sa prelievajú z plátna na plátno v dynamickom napätí. V kresbách sa dynamika ešte znásobuje a jej načrtnuté akty, modelované prameňmi línií expresívnych ťahov kontrastujú s pevne osadeným podkladom grafických odtlačkov.

Do svojej tvorby prenáša dynamiku jej vlastného videnia sveta.

Do svojej tvorby prenáša dynamiku jej vlastného videnia sveta. Vníma ho veľmi komplexne, ako priestor nekonečného kozmu, ako priestor, v ktorom nikto nie je izolovaný iba v sebe, ale kde všetko so všetkým súvisí, kde neustále komunikujeme s inými ľuďmi. Jej svet je svetom človeka – ženy, s hlboko zakoreneným, akoby predurčeným poslaním, hľadať prirodzenú krásu a súlad i tam, kde sa vynára rôznorodosť.

Svoju tvorbu s rôznymi, trojrozmernými materiálmi vrství a zároveň kombinuje – hravo a uvoľnene.

Azda aj preto nachádza veľkú inšpiráciu v sochárskych objektoch, ktoré ju, ale len zdanlivo, odvádzajú od plošnej maľby do voľného priestoru. Svoju tvorbu s rôznymi, trojrozmernými materiálmi vrství a zároveň kombinuje – hravo a uvoľnene. Od mäkkých, hrdzavejúcich tvarov železných plôch a tyčí, prestupuje k hladkým, vylešteným prvkom nerezu či skla. V niektorých objektoch dokáže tvrdý kov a krehké sklo vložiť do jedného celku tak, ako sa v nás prepájajú substancie mužských a ženských princípov. Experimentuje so svetelnými prvkami farebných pásov a línií, uvedomujúc si a využívajúc pominuteľnosť, chvejivú dočasnosť, ktorú svetelný tok v inštaláciách vytvára.

Jej diela spoločne utvárajú zvuk jediného, čistého a harmonicky znejúceho vizuálneho nástroja…

V celej doterajšej tvorbe Veroniky Gabčovej Lučeničovej sa odvíja určitý spôsob komunikácie, akýsi vnútorný rozhovor medzi tvorcom a divákom, pričom od obidvoch sa očakáva aktívny prístup. Aj napriek rôznorodosti foriem, artefakty navzájom úzko súvisia, tvoria súčasť nespochybniteľného celku. Jej diela spoločne utvárajú zvuk jediného, čistého a harmonicky znejúceho vizuálneho nástroja, ktorého hudba vyviera z ľudského, vnútorného sveta a je len pretransformovaná do plôch, farieb a tvarov.

Pozorovať, vyjadriť sa, ale najmä nezostať ľahostajný, bez názoru či bez snahy o pochopenie a hľadanie súvislostí.

Pozorovať, vyjadriť sa, ale najmä nezostať ľahostajný, bez názoru či bez snahy o pochopenie a hľadanie súvislostí – to je charakteristické pre jej umelecký i životný postoj. Dotknúť sa strún, ktoré prelomia ticho prázdnoty a predostrú pred nami určité vizuálne podnety, vplývajú na naše subjektívne pocity, a hľadajú v nás práve tie podstatné maličkosti, ktoré vytvárajú nesmiernu variabilitu celého nášho vesmíru, nášho života.

 

Mgr. Darina Arce (kurátor)